Európska asociácia univerzít (EUA) sa vo svojej správe zaoberá postavením univerzít v Európe, ktorá kladie dôraz na politiku konkurencieschopnosti. Správa „Universities and competitiveness. A big picture view on the EU’s new policy paradigm and the implications for universities“ vznikla ako pokračovanie strategických projektov EUA – „Universities without Walls – A Vision for 2030“, „Pathways to the Future“ a „Universities on the Future of Europe“. EUA sa dlhodobo venuje strategickému predvídaniu (foresight) a budúcnosti univerzít. Východiskom pre najnovšiu správu EUA bola séria workshopov organizovaných v roku 2025, individuálne rozhovory so 45 univerzitnými lídrami z 21 krajín a analýza aktuálnych politických dokumentov EÚ. Cieľom EUA bolo preskúmať, ako sa univerzity môžu strategicky pripraviť na obdobie novej paradigmy európskeho prístupu zameraného na konkurencieschopnosť, ktorá sa stala ústrednou politikou Európskej komisie pre obdobie rokov 2024 – 2029.

Politické východiská: Konkurencieschopnosť ako nový rámec EÚ

Začiatok paradigmatického posunu signalizovala správa o stave Únie (2023) predsedníčky EK Ursuly von der Leyen, ktorá poverila Maria Draghiho vypracovaním „The future of European competitiveness“ (2024) a Enrica Lettu vypracovaním „Much more than a market“ (2024).

Dôležité konštatácie:

• Európa je v stave strategickej núdze v dôsledku geopolitických a ekonomických hrozieb (vojna na Ukrajine, technologická rivalita s USA a Čínou, klimatická kríza);
• zachovanie európskeho sociálneho modelu len prostredníctvom hlbokých štrukturálnych reforiem a investícií do výskumu, inovácií a talentu;
• kľúčovými nástrojmi budú intenzívnejší jednotný trh (vrátane „piatej slobody“ – voľného pohybu vedomostí a výskumníkov) a masívne verejné investície do strategických technologických oblastí.

Na odporúčania nadviazala Európska komisia predstavením cestovnej mapy/plánu „Competitiveness Compass“ (2025), ktorý stanovuje rámec pre politické priority EÚ do roku 2029 – dereguláciu, podporu investícií a znižovanie závislostí v kritických sektoroch.

EUA vo svojej správe skúma, aké miesto v tejto novej paradigme majú univerzity. Súčasný globálny kontext považuje za „zložitý a meniaci sa“. Európa v ňom čelí súbežným a vzájomne prepojeným krízam - geopolitickej, technologickej, environmentálnej a spoločenskej, ktoré nie sú izolovanými udalosťami, ale vytvárajú „polykrízu“. Pretrvávajúca a viacrozmerná neistota ovplyvňuje rozhodovanie, hospodárstvo i fungovanie inštitúcií.

Mení sa aj politické prostredie v Európe – reakcie musia byť rýchle, opatrenia súbežne koordinované s cieľom zachovať dlhodobé strategické smerovanie. Dochádza k posunu v chápaní priorít: rastie význam odolnosti, udržateľnosti, bezpečnosti a technologickej suverenity. V tomto kontexte sú univerzity nevyhnutnými aktérmi spoločenskej transformácie. Úlohy univerzít presahujú tradičné rámce vzdelávania a výskumu – stávajú sa partnermi pri riešení strategických výziev, od klimatickej transformácie až po digitálne a obranné technológie. EUA zároveň varuje, že univerzity musia zostať nezávislé a hodnotovo ukotvené, inak stratia spoločenskú dôveryhodnosť.

V správe sa univerzity označujú ako „strategické aktíva Európskej únie“, ktoré majú dvojitú pozíciu:

• sú partnerom politiky konkurencieschopnosti vďaka výskumu, inováciám a transferu poznatkov,
• zároveň musia chrániť autonómiu, pluralitu a akademické hodnoty, ktoré tvoria základ demokratickej spoločnosti.

Univerzity sú čoraz viac vystavené riziku politickej inštrumentalizácie – tlaku na rýchle aplikovateľné výsledky. „Ekonomizácia“ vedeckej činnosti môže oslabiť ich schopnosť poskytovať nezávislé poznanie. EUA preto zdôrazňuje potrebu rovnováhy medzi autonómiou a partnerstvom.

Na základe predpovedí  EUA ponúka tri trajektórie ďalšieho vývoja Európy:

1. scenár: Európske znovuzrodenie (Europe’s Resurrection)

• EÚ prehlbuje vnútorný trh a realizuje rozsiahle investície do výskumu, inovácií a obrany.
• Európa sa stáva technologickým lídrom v oblasti udržateľnosti.
• Univerzity sú kľúčovými partnermi pri riešení spoločenských výziev, ale čelia riziku nadmerného „tematického riadenia“ politikmi a politikami.
• Dominujú interdisciplinárne modely spájajúce STEM, spoločenské vedy, umenie a humanitné odbory.

2. scenár: Technologická oligarchia pod americkou dominanciou (Tech Oligarchy under US Hegemony)

• Extrémistické a nacionalistické sily oslabujú demokraciu v Európe; hospodárstvo a technológie sú závislé od USA.
• Univerzity strácajú autonómiu, stávajú sa nástrojom autoritárskej moci; vedecká sloboda je potlačená.
• Časť akademickej komunity prechádza do „neviditeľného podzemia“ – vznikajú neformálne akademické siete a odpor proti cenzúre.

3. scenár: Fragmentovaná spoločnosť (Fragmented Society)

• Európa je decentralizovaná, štátne inštitúcie oslabené.
• Lokálne komunity preberajú zodpovednosť za vzdelávanie a služby.
• Univerzity existujú len vo fragmentovanej podobe ako elitné, lokálne alebo ako korporáty financované inštitúcie.
• Prístup k vzdelaniu závisí od spoločenského postavenia a financií.

 Strategické odporúčania:

EUA identifikuje nasledujúce kľúčové podmienky, ktoré musia byť splnené, aby univerzity mohli prispieť k posilneniu európskej konkurencieschopnosti a bez straty vlastnej identity:

• Inštitucionálna autonómia: právo rozhodovať o organizačnej, akademickej, finančnej a personálnej politike (EUA Autonomy Scorecard 2023).
• Stabilné a dostatočné verejné financovanie: umožní dlhodobé plánovanie a otvorené interdisciplinárne projekty.
• Podpora interdisciplinarity a spolupráce s ostatnými sektormi.
• Medzinárodná otvorenosť a akademická mobilita: predpoklad tvorby globálne relevantného poznania.
• Vnútorná odolnosť univerzitných komunít: potreba rozvíjať vodcovstvo, komunikáciu, sebareflexiu a emocionálnu inteligenciu akademických lídrov.

Podľa EUA konkurencieschopnosť a akademické hodnoty sú navzájom sa dopĺňajúce predpoklady pre udržateľný rozvoj a nie protiklady. Univerzity sa preto musia aktívne zapojiť do formovania nového politického rámca. Ak má byť vízia európskej spoločnosti založenej na poznaní, dôvere a inováciách realitou, univerzity musia byť:

• aktívnymi architektmi budúcnosti Európy, nielen pasívnymi adresátmi politík,
• strážcami demokracie, slobody a vedeckej integrity,

• hnacím motorom inovácií, vzdelanosti a kultúrneho rozvoja.

Ak EÚ využije potenciál svojich univerzít, môže transformovať polykrízu na príležitosť pre novú éru udržateľnej prosperity, technologickej suverenity a spoločenskej súdržnosti.

Foto: Technická univerzita v Košiciach

Zdroj: EUA (link)