Dňa 5. novembra 2024 bola na pôde Európskeho parlamentu vypočutá dezignovaná komisárka pre start-upy, výskum a inovácie, Ekaterina Zaharieva. Vo svojom vystúpení predstavila ambicióznu víziu pre budúcnosť európskeho výskumu a inovácií, ktorú označila za kľúčový faktor úspechu a konkurencieschopnosti Európy. Jej program sa sústredí na päť hlavných priorít, pričom kladie dôraz na spoluprácu a integráciu výskumného prostredia na úrovni EÚ. Komisárka tiež načrtla konkrétne opatrenia, ktoré prispejú k zlepšeniu pozície Európy na globálnej úrovni.

Päť kľúčových priorít:

1.Posilnenie ERA prostredníctvom nového zákona o ERA: zákon sa ma sústrediť na zlepšenie koordinácie a spolupráce v rámci európskych systémov výskumu a inovácií, na zlepšenie pracovných podmienok pre výskumníkov, rozšírenie prístupu k výskumným a technologickým infraštruktúram a presadzovanie slobody vedeckého výskumu. Návrh tiež počíta s podporou Európskej rady pre výskum (ERC) a Európskej inovačnej rady (EIC), čím by sa malo posilniť financovanie a inštitúcie zamerané na podporu strategických technológií pre konkurencieschopnosť EÚ.

2.Posilnenie start-upového ekosystému prostredníctvom dynamického prostredia podporovaného zvýšenými súkromnými investíciami, jasnými definíciami a zjednodušenou administratívou. Dôraz sa bude klásť na uľahčenie komercializácie a vytváranie príležitostí, ktoré umožnia startupom expandovať v rámci Európy. Nie je cieľom, aby úspešné start-upy utekali z Európy kvôli nedostatočnej podpore a byrokracii.

3.Posilnenie kapacít v oblasti výskumu a inovácií so zameraním na kľúčové technológie:  komisárka považuje za dôležité investovať do strategických technológií, ktoré sú nevyhnutné pre globálnu konkurencieschopnosť Európy a zabezpečujú, že zdroje sú v súlade s technologickým pokrokom. 

4.Presadzovanie rodovej rovnosti vo výskume a inováciách: zmyslom  je zamerať sa na zlepšenie pracovných podmienok, zabezpečenie spravodlivého prístupu k vedúcim úlohám a zabezpečenie programov, ktoré budú lepšie podporovať výskumníčky (napr. Marie Skłodowska-Curie Actions). Cieľom je podpora žien vo výskume a zabezpečenie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch.

5.Zabezpečenie ambiciózneho rozpočtu pre rámcový program:  komisárka obhajuje robustný, dobre financovaný program, ktorý je zameraný, zjednodušený a strategicky navrhnutý tak, aby podporoval celú Európu. K tzv. widening opatreniam povedala: „aby boli úspešné, bude rozhodujúce silnejšie vnútroštátne úsilie o zodpovedné výdavky vo všetkých členských štátoch.“ Zároveň pripomenula, že je vidieť pozitívny vplyv týchto opatrení, treba ich podporiť. Na strane druhej je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto krajiny dostali a zapojili do ďalších pilierov rámcového programu.

Ekaterina Zaharieva zdôraznila potrebu zvýšených investícií do výskumu a inovácií. Aktuálne sú investície stále na priemere 2,3%, čo je nedostačujúce pre konkurencieschopnosť EÚ. „Musíme spolupracovať s členskými štátmi, aby sme ich inšpirovali k splneniu cieľa 3 %, ku ktorému sme sa zaviazali pred 22 rokmi. Investície súkromného sektora sú skutočne nevyhnutné.“

Počas svojho vypočutia hovorila aj o využití súkromných investícií a prijatí „pragmatickejšieho“ prístupu k financovaniu výskumu a inovácií, ktorý je porovnateľný s modelmi USA a Číny.  Európsky obranný fond, hlavná schéma EÚ na financovanie vojenského výskumu a vývoja, bude aj naďalej oddelená od Horizon Europa, ale nevylúčila zahrnutie výskumu dvojakého použitia s civilnými a vojenskými aplikáciami do 10. rámcového programu.

Celkovo sa chce orientovať na zjednodušenie procesov/byrokracie. Navrhuje dvojfázový proces podávania žiadostí v Horizont Európa, aby sa skrátil čas podávania žiadostí. Prvá fáza bude „zameraná na jadro projektu“, pričom v prípade schválenia projektu bude potrebné poskytnúť ďalšie dokumenty. 

Ekaterina Zaharieva je bulharská politička s dlhoročnou kariérou v štátnej správe. Pôsobila ako podpredsedníčka vlády, ministerka zahraničných vecí a ministerka spravodlivosti. Vyštudovala právo na Univerzite v Plovdive, kde získala magisterský titul, a do roku 2003 pracovala ako advokátka. Neskôr sa stala právnou poradkyňou a následne riaditeľkou právneho oddelenia na Ministerstve životného prostredia a vôd v Bulharsku. 

Zdroj: EK

Foto: pixabay