Výzva Paris-Saclay „Za suverénnu, slobodnú a konkurencieschopnú Európu prostredníctvom výskumu a inovácií“ je iniciatívou akademických, výskumných a priemyselných aktérov adresovanou vládam členských štátov Európskej únie a európskym inštitúciám v súvislosti s prípravou budúceho rámcového programu pre výskum a inovácie (FP10).
Výzva Paris-Saclay sa sústreďuje na úlohu výskumu a inovácií ako kľúčových pilierov európskej hospodárskej, technologickej a politickej suverenity, ako aj konkurencieschopnosti Európy. V súčasnosti je už všeobecne prijímané, že európske ciele možno dosiahnuť posilňovaním európskeho rozmeru výskumu a inovácií, zvyšovaním investícií do výskumu, ochranou akademickej slobody, podporou vedeckej a technologickej excelentnosti a prehlbovaním prepojenia medzi základným výskumom, aplikovaným výskumom a inováciami vrátane ich praktického uplatňovania. Výzva Paris-Saclay navrhuje ďalšie kroky a formuluje ich ako nevyhnutné opatrenia na dosiahnutie európskych cieľov. Patrí medzi ne posilnenie koordinácie európskych a národných stratégií v oblasti výskumu a inovácií, rozvoj spoločných výskumných infraštruktúr, podpora univerzitných aliancií a vytváranie podmienok pre efektívnejšiu spoluprácu medzi akademickým sektorom, výskumnými organizáciami a priemyslom.
Slovenská rektorská konferencia (SRK) vníma výzvu Paris-Saclay ako príležitosť na diskusiu o budúcej podobe FP10. SRK podporuje aktivity zamerané na zvýšenie rozpočtu Európskej únie pre výskum a inovácie, rozvoj veľkých európskych výskumných infraštruktúr, posilnenie medzinárodnej spolupráce a mobility výskumníkov, ktoré môžu prispieť k posilneniu výskumných kapacít slovenských univerzít, ich zapojeniu do strategických projektov a rozvoju vysokokvalitného výskumu vrátane medicínskych, technologických a interdisciplinárnych oblastí. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať podpore strategických technológií, biotechnológií, výskumu v oblasti zdravia, umelej inteligencie, pokročilých materiálov a európskych výskumných infraštruktúr, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu vedeckého a inovačného prostredia v Európe.
SRK zároveň zdôrazňuje potrebu zabezpečiť inkluzívny Európsky výskumný priestor. Politickí a akademickí predstavitelia v Európe usilujú už mnoho rokov o odstránenie prehlbujúcich sa rozdielov. Napriek tomu zameranie výzvy Paris-Saclay na koncentráciu excelentnosti a odklon od tzv. princípu „spravodlivej národnej návratnosti“ môže viesť k ďalšej koncentrácii výskumných kapacít v najvyspelejších európskych centrách, k prehlbovaniu rozdielov medzi členskými štátmi a k oslabovaniu výskumných systémov v menších krajinách. Takýto vývoj môže viesť k obmedzenému prístupu menších univerzít a výskumných tímov k veľkým európskym projektom, ako aj k potenciálnemu odlivu mozgov smerom k najvýznamnejším vedeckým centrám.
SRK preto považuje za nevyhnutnú podmienku, aby budúci program FP10 a súvisiace európske nástroje zahŕňali mechanizmy podporujúce geografickú vyváženosť, rozvoj výskumných kapacít v krajinách skupiny widening a systematický prenos excelentnosti medzi výskumnými inštitúciami.
SRK súhlasí s východiskom, že výskum a inovácie sú kľúčovými piliermi európskej konkurencieschopnosti. SRK je presvedčená, že posilňovanie spolupráce medzi centrami excelentnosti a univerzitami zo všetkých členských štátov EÚ, podpora univerzitných aliancií, podpora mobility výskumníkov a vytváranie podmienok pre aktívnu účasť widening krajín v strategických projektoch výskumu a inovácií predstavujú nevyhnutné nástroje na dosiahnutie európskej konkurencieschopnosti. SRK zároveň odporúča, aby nové európske iniciatívy vrátane sietí klinických skúšaní a veľkých výskumných infraštruktúr systematicky zapájali partnerov z celej Európy a podporovali prenos poznatkov, budovanie kapacít a dlhodobú spoluprácu. SRK tiež zdôrazňuje, že akademická sloboda a vedecká nezávislosť zostávajú základnými hodnotami Európskeho výskumného priestoru a kľúčovými predpokladmi jeho konkurencieschopnosti a dôveryhodnosti.
Bratislava, 28.apríl 2026