Hlas univerzít

16. júla 2025  predstavila Európska komisia (EK) návrh Viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2028 – 2034 v celkovom objeme 1 985 mld. eur. Návrh, ktorý je ambiciózny nielen z hľadiska objemu, ale aj štrukturálnych reforiem, zásadne mení spôsob, akým EÚ plánuje a vykonáva strategické investície do výskumu, inovácií a technologického rozvoja.

Jednou z najvýznamnejších noviniek je rozhodnutie takmer zdvojnásobiť rozpočet rámcového programu Horizont Európa na 175 miliárd eur, a to pri zachovaní jeho samostatnosti v rámci novovytvoreného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF). Tento krok je reakciou na rastúce globálne výzvy v oblasti technologickej suverenity, zelenej a digitálnej transformácie a geopolitickej konkurencie.

Horizont Európa zostane samostatným v rámci ECF, so zachovanou štruktúrou štyroch pilierov:

  1. Excelentná veda
  2. Konkurencieschopnosť a spoločnosť
  3. Inovácie
  4. Európsky výskumný priestor (ERA)

Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF)

Horizont Európa bude od roku 2028 súčasťou druhého najväčšieho výdavkového programu VFR – Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF). Celková alokácia pre ECF je 409 mld. eur,  Horizont Európa získa 175 mld. eur a 234 mld. eur pripadne na  všetky ostatné schémy financovania.

Zameranie ECF:

  • Investície do strategických technológií (čisté technológie, digitalizácia, zdravotníctvo, obrana),
  • Znižovanie závislosti EÚ od tretích krajín v kľúčových oblastiach (napr. polovodiče, suroviny),
  • Rozvoj malých a stredných podnikov (MSP), startupov a zručností pre zelenú a digitálnu transformáciu,
  • Zefektívnenie pravidiel a harmonizácia prístupu k financovaniu,
  • Prepojenie s programami ako InvestEU, Digitálna Európa, EU4Health a ďalšie.

ECF integruje až 14 existujúcich finančných nástrojov, čím sa zásadne zjednodušuje štruktúra financovania. Horizont Európa však zostáva výnimočne samostatný, čo bolo kľúčovou požiadavkou akademickej komunity, výskumných organizácií a Európskeho parlamentu.

Politický proces a legislatíva

Návrh Komisie signalizuje silnú politickú vôľu investovať do výskumu a inovácií. Realizácia bude podmienená zložitým legislatívnym vyjednávaním, ktoré môže trvať 2 až 2,5 roka. Schválenie VFR bude vyžadovať:

  • Jednomyseľnú dohodu členských štátov na Európskej rade,
  • Súhlas absolútnej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

Impulzy pre akademický sektor

Z pohľadu akademickej obce a výskumných inštitúcií sú navrhované zmeny zásadné a strategické:

  • Zachovanie samostatnosti Horizontu Európa zabezpečuje stabilné prostredie pre dlhodobé plánovanie výskumných projektov.
  • Zvýšený dôraz na inovácie (Pilier III) si vyžaduje aktívnejšie zapojenie univerzít do transferu technológií, spolupráce s priemyslom a rozvoja podnikateľských zručností.
  • Synergia medzi ECF a Horizontom Európa otvára možnosti pre kombinované financovanie.
  • Nové pravidlá vykazovania na báze míľnikov (po vzore Plánu obnovy a odolnosti) budú vyžadovať zefektívnenie vnútorných procesov riadenia a monitoringu projektov.

Návrh VFR na roky 2028 – 2034, spolu s vytvorením ECF a posilnením Horizontu Európa, predstavuje ambiciózny rozpočtový a štrukturálny rámec pre vedu a inovácie. Zároveň však prináša nové výzvy v oblasti koordinácie, politickej participácie a výkonovej orientácie.

 

Zdroj: EK, ScienceEurope, SZ EÚ Brusel

Foto: Pixabay