PREDMET: HN - študijné programy s nízkym počtom študentov (Na niektorých odboroch sú len dvaja študenti. Prečo si ich univerzity držia a kedy im hrozí zánik?)
Bratislava 16.09.2026
Problematika efektívnosti vynakladania verejných zdrojov a malých odborov sa netýka len Slovenska. Iniciatívy na podporu takých odborov realizovali nemeckí a francúzski partneri a boli predmetom rokovaní aj na úrovni Európskej asociácie univerzít (EUA), či našich bilaterálnych rokovaní s Českou konferenciou rektorov (Zo spoločného vyhlásenia 3.-4.12.2015 v Bratislave: „Vysoké školstvo je v súčasnosti vo svete smerované na aplikovaný výskum, inovácie a prepojenie s praxou. Zabúda sa na iné ako ekonomické prínosy vysokoškolského vzdelávania. Stále viac sa do úzadia dostáva základný výskum bez obmedzenia tém, spoločenské, humanitné a umelecké odbory, malé a vzácne odbory, ktoré sú však neoddeliteľnou súčasťou vysokoškolského prostredia. ČKR a SRK sa pripájajú k iniciatíve partnerských európskych rektorských konferencií zachovať a podporovať malé a vzácne študijné odbory.“) EUA vo svojej správe Public Funding Observatory Report z roku 2017 upozornila, že vysoké školy pod ekonomickým tlakom zatvárajú unikátne malé odbory a sústreďujú sa len na masové programy, čo ohrozuje akademickú diverzitu a kvalitu vzdelávania (odkaz).
V súčasnej diskusii je potrebné sledovať viaceré rozmery a dôležité je vyhnúť sa zovšeobecňovaniu. Existujú malé odbory, ktoré sú náročné na štúdium, ale sú strategicky dôležité pre každú krajinu alebo sú prestížne. Máme však aj malé odbory, o ktoré nie je záujem medzi študentmi a nie sú strategicky dôležité a ani zamestnávatelia o ne nemusia mať záujem. Do prvej skupiny patria odbory súvisiace s jadrovou fyzikou, dopravou, ale aj učiteľské odbory v kombinácii s prírodnými vedami ako napr. matematika, chémia, fyzika. V tomto prípade sa stotožňujeme so záujmom štátu, ktorý cez Metodiku rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2026 podporuje vybrané študijné odbory a programy (zoznam – odkaz). Tieto odbory zadefinoval štát. Takýto prístup má aj oporu vo Vízii Slovensko 2040. Tento prístup nie je nový a štát ho uplatňoval cez metodiku aj v predchádzajúcich obdobiach (napr. v roku 2005 boli študijné programy vopred definované ako malé a jedinečné študijné programy (odbory) z celoslovenského hľadiska.) Dnes hovoríme o malých študijných programoch a odboroch, na existencii ktorých je štátny, resp. verejný záujem.
V prípade odborov, o ktoré je nízky záujem, ale z hľadiska prestíže sú pre danú vysokú školu cenné, ako napríklad klasická filológia, sinológia a iné, ide o rozhodnutie vysokej školy a jej zodpovedných orgánov. Ak v odbore pôsobia špičkoví profesori a profesorky, ktorí publikujú v prestížnych zahraničných časopisoch a získavajú granty na projekty, vedia si takpovediac zarobiť na seba aj z iných zdrojov, často zahraničných. Od vysokých škôl sa vyžaduje excelentnosť a nie je dôvod, aby takí špičkoví ľudia skončili, ak robia špičkovú vedu. Nielen vysoká škola, ale aj krajina by mala byť hrdá na týchto expertov. Pre tieto prípady by mohlo byť zaujímavé podporovať spoluprácu napr. cez konzorciá vysokých škôl alebo aj v rámci aliancií Európske univerzity. V Nemecku majú tieto malé odbory zmapované na osobitnom portáli https://www.kleinefaecher.de/ a venujú pozornosť aj ich propagácii medzi budúcimi študentmi.
Ak malý odbor nie je ani strategický a ani prestížny, riešením by mohla byť jeho transformácia na krátky študijný program alebo mikro kurz vedúci k mikrosovedčeniu alebo aj zánik. Ide však o rozhodnutie, ktoré je v kompetencii danej vysokej školy.
doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD., prezident SRK