Dňa 13. novembra 2024 sa konala konferencia „10 rokov Horizontu na Slovensku“ organizovaná Centrom vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR). Konferencia sa konala pri príležitosti 10. výročia založenia podporných štruktúr pre program HORIZONT na Slovensku – Národnej kancelárie pre program Horizont a Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli.

Prispôsobenie sa novým výzvam programu Horizont Európa

Slovensko sa v rámci programu Horizont Európa („HE“) adaptovalo na nové výzvy a podmienky, ktoré nahradili predchádzajúci rámec Horizont 2020. Kým Horizont 2020 bol pre Slovensko obdobím budovania základnej infraštruktúry a získavania skúseností, HE predstavuje novú kapitolu s komplexnejšími požiadavkami na spoluprácu a podávanie projektov. Slovenské výskumné a inovačné subjekty sa museli adaptovať na zložitejšie administratívne procesy a zohľadniť nové tematické oblasti, ako sú umelá inteligencia, klimatická zmena či biotechnológie.

Za uplynulých 10 rokov sa počet slovenských organizácií zapojených do európskych projektov výrazne zvýšil. Z hľadiska získaného financovania však Slovensko stále zaostáva za väčšinou členských štátov, čo ukazuje, že aj napriek pozitívnemu trendu, Slovensko stále čelí výzvam v rámci programu.

Na jednej strane sa môžeme pochváliť rastúcim počtom projektov a zvyšujúcim sa objemom získaných zdrojov, no na druhej strane Slovensko nedosahuje úroveň niektorých krajín západnej a severnej Európy v počte podaných projektov a získaných prostriedkov. Aktuálne je Slovensko začlenené v 309 projektoch so zapojením 174 rôznych inštitúcií (program HE trvá do roku 2027), čo predstavuje dvojnásobný nárast v oblasti čerpania financií za posledný rok. V porovnaní s inými krajinami sa na Slovensku do HE štatisticky vo väčšej miere zapájajú súkromné firmy (30,20 %) a univerzity (29,20%). Slovensko však zaostáva v počte projektov, v ktorých je hlavným koordinátorom (iba 32 z celkového počtu).

Dôvodom slabej angažovanosti slovenských subjektov je okrem iného problém so zložitosťou administratívnych postupov a s hľadaním medzinárodných partnerov, či nejasnosť pravidiel a slabá orientácia sa vo výzvach. Kľúčová pre úspešnosť podávaných projektov je silná medzinárodná spolupráca.

Výzvy a prekážky

Medzi hlavné výzvy patrí nedostatočné prepojenie medzi akademickým a podnikateľským sektorom. Na Slovensku je stále priestor na zlepšenie spolupráce medzi výskumnými inštitúciami a firmami, čo by mohlo viesť k väčšej komercializácii inovácií a zlepšeniu transferu technológií. K tomu je potrebné zlepšiť mechanizmy na podporu start-upov a malých a stredných podnikov, ktoré by mohli využívať finančné prostriedky z programu HE na rozvoj inovácií.

Slovensko má veľký potenciál, ktorý môže využiť v nadchádzajúcich rokoch. V rámci  HE sa otvárajú nové výzvy, ktoré sa zameriavajú na kľúčové oblasti, ako sú umelá inteligencia, kvantová technológia, alebo nové energetické riešenia. Máme silné zázemie v oblasti výskumu a technológií, najmä v oblasti materiálov, biotechnológií a environmentálnych technológií, ktoré môžu byť kľúčovými oblasťami jeho účasti v týchto výzvach.

Významným krokom k zlepšeniu účasti Slovenska v  HE bude aj ďalší rozvoj národných iniciatív, ktoré by mali podporovať výskumné inštitúcie, zjednodušiť administratívne procesy a vytvárať silnejšie partnerstvá medzi výskumnými a inovačnými subjektmi v rámci krajiny.

Slovensko má pred sebou náročnú cestu v rámci HE. Aj napriek niektorým výzvam, ktorým Slovensko stále čelí, je zrejmé, že dokážeme využiť výhody, ktoré tento program ponúka. Vďaka silnému výskumnému a inovačnému potenciálu a medzinárodným partnerstvám má Slovensko všetky predpoklady na to, aby sa aj naďalej profilovalo ako dôležitý hráč v európskom výskume a inováciách. Na to je však nevyhnutné posilniť spoluprácu medzi rôznymi sektormi a podporovať inovácie na všetkých úrovniach spoločnosti.

Zdroj: CVTI SR, EK

Foto: EK